Najdlhší deň: Rozdielne názory v pelotóne Giro d’Italia na 180 kilometrovú etapu

zenskacyklistika.sk

Štvrtá etapa Giro d’Italia Internazionale Femminile 2020 (Giro Rosa) bola charakteristická svojou dĺžkou. So 170 km plus 10 km neutrálnej zóny prekročila etapa z Assisi do Tivoli horný limit UCI pre ženské preteky o 10 km. Bol to najdlhší deň v sedle, aký sa kedy objavil na pretekoch ženskej WorldTour.

Reakcie jazdkýň na dlhú etapu boli zmiešané. Niektoré si tento náročný deň pochvaľovali, zatiaľ čo iné ho vnímali ako zbytočne dlhý a tvrdili, že do ženských pretekov nepatrí.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ:
Na Giro d’Italia bola na programe najdlhšia etapa

Ženská cyklistika je charakteristická tým, že je divácky zaujímavá. Etapy sú kratšie, preteky sú celkovo explozívnejšie, pelotón si nemá kedy oddýchnuť, a tak sa nikdy nenudíme. Zavedenie dlhších etáp by mohlo tento jej charakter zmariť a mohla by sa tak prispôsobiť konvenčnému spôsobu pretekania bežného pre mužskú cyklistiku. Hoci sa pretekárky jednohlasne zhodujú na tom, že ženy sú fyzicky schopné pretekať aj na dlhšie vzdialenosti, v otázke, či by to aj mali robiť, sa už pelotón nezhoduje.

Profesionálne cyklistky vyjadrili svoje názory ešte pred začiatkom pretekov. Jednou z najväčších zástankýň dlhšej vzdialenosti bola Cecilie Uttrup Ludwigová (tím FDJ Nouvelle Aquitane), ktorá zdôrazňovala potrebu zaradenia viacerých takýchto etáp už od momentu, kedy bola trasa zverejnená. „Konečne nás berú vážne a nemyslia si, že ak budeme jazdiť dlhšie etapy, vypadnú nám maternice,“ povedala pred začiatkom Gira. Uttrup Ludwigová skončila v tejto etape na siedmom mieste.

Tímová kolegyňa Uttrup Ludwigovej, Brodie Chapman, súhlasila. „Je to úžasné, super výzva,“ povedala po skončení etapy. „Viete, nejazdíme takto stále, trochu to zamieša karty a ľudia sa môžu tešiť zase na niečo nové. Veľmi som si to užívala. Ja osobne mám dlhé dni na bicykli veľmi rada.“

Mnohé však boli menej nadšené, že museli dlhý presun z Assisi do Tivoli absolvovať na bicykli. „Sme, samozrejme, plne schopné pretekať aj na takúto vzdialenosť, ale myslím, že dlhšie preteky nie sú o nič zaujímavejšie,“ napísala Leah Kirchmanová z tímu Sunweb na svoj Instagram ráno pred začiatkom etapy. „Skutočným znamením, že sme sa v tomto športe niekam pohli, by bolo rozsiahle živé TV pokrytie našich pretekov.“

Ironické je, že aj víťazka dňa, Lizzy Banksová z Equipe Paule Ka, mala na 170 km etapu rovnaký názor. Banksová vyjadrila svoje stanovisko ohľadom dlhej etapy jednoznačne: „Podľa môjho názoru nepotrebujeme dlhšie etapy, aby sme sa v ženskej cyklistike posunuli ďalej.” „Nechcem jazdiť 180km, chcem vzrušujúce a zaujímavé preteky,“ povedala. „Dnes to bolo v pelotóne určite dosť nudné.” Tí, ktorí preteky sledujú, sa zamýšľali, ako sa organizátorom podarilo obísť ďalšie z pravidiel UCI, keďže už odignorovali povinnosť zabezpečiť minimálne hodinový živý TV prenos zo všetkých pretekov ženskej WorldTour. Britská pretekárka poznamenala, že organizátori by pretekom viac pomohli, keby namiesto dĺžky pridali živý prenos. „Netreba nám 180 km etapy (vrátane neutrálnej zóny). Potrebujeme, aby si nás ľudia mohli pozrieť. Ak nemôžu sledovať priamy prenos, ako majú do tohto športu investovať? A ak nebudú investovať, nebudeme mať sponzorov. Ak nebudeme mať sponzorov, nemáme tímy a nemôžeme sa pohnúť vpred,“ povedala.

Pretekárka, ktorá obsadila v etape druhé miesto, Eugenia Bujaková (tím Ale-BTC City Lubjana), zdieľala pocity svojej spoločníčky z úniku. „Boli to pre mňa najdlhšie preteky v živote,“ povedala slovinská jazdkyňa. „Celkom nerozumiem, prečo by sme mali mať takto dlhý deň v rámci týchto etapových pretekov. V Giro Rosa zdoláme toľko stúpaní, že takáto dlhá etapa naozaj nie je potrebná.“

Elena Cecchiniová z Canyon//SRAM nepoukazovala ani tak na dĺžku štvrtej etapy, ako na náročnosť úvodných troch etáp, ako na potenciálnu príčinu zmeny štýlu pretekania. „Kilometre podľa mňa neodzrkadľujú, či sú preteky dobré alebo zlé,“ povedala. „Koniec koncov, táto etapa trvala len o 10-15 minút dlhšie ako tie tri predchádzajúce. Takže si myslím, že musíme brať do úvahy tri dlhé a veľmi ťažké dni za sebou a nie zameriavať sa na dnešných 170 km.“

Niektoré pretekárky vnímali následky dlhej etapy len minimálne. Majsterka Juhoafrickej republiky, Ashleigh Moolman Pasiová (CCC-Liv), ktorá je po štvrtej etape v siedma v celkovom poradí so stratou 4:34 na víťazku, povedala, že si pri pretekaní na dlhšiu vzdialenosť takmer žiaden rozdiel nevšimla „Ak mám byť celkom úprimná, necítila som sa nejako inak,“ povedala. Táto tridsaťštyriročná pretekárka nepochybuje o schopnostiach svojich kolegýň pretekať na vzdialenosť 180 km. „Trénujeme dosť tvrdo a dlho na to, aby sme takúto vzdialenosť v pretekoch zvládli a aby preteky zároveň nestratili na atraktívnosti,“ povedala. Varovala tiež ale, že ak by sa takéto dlhé preteky mali opakovať pravidelne, pre ženský pelotón by to nebolo dobré. „Kráčame po tenkom ľade, pretože ak by sme na takéto dlhé vzdialenosti pretekali príliš často, mohlo by sa, samozrejme, stať, že to bude nudné.“ Moolman-Pasiová je toho názoru, že rovnocennosť v športe nevyhnutne neznamená kopírovanie mužských pretekov. „Ženská cyklistika by nemala napodobňovať mužskú, pretože si myslím, že tá má svoje vlastné problémy a sami hľadajú spôsoby, ako spraviť preteky divácky atraktívnejšie,“ uviedla. Pripustila, že takéto vzdialenosti si môžu nájsť miesto v jednodňových pretekoch. „Myslím, že je v poriadku mať aj dlhšie preteky, najmä tie jednodňové,“ povedala. „Bolo by to prospešné najmä preto, že to robí preteky náročnejšími a to ženskej cyklistike pomôže. Nie som si istá, či dlhé etapy pridávajú viacdňovým pretekom na hodnote, ale jednoznačne si myslím, že toto je maximum.“

16.09.2020 | Text: zdroj Amy Jones, cyclingtips.com, preklad Barbora Sušienková | Foto: David Powell

ŽENSKÁ CYKLISTIKA NA FACEBOOKU

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ