Ellen van Dijková sníva o sólovom víťazstve v Roubaix

zenskacyklistika.sk

Pre Ellen van Dijkovú nastáva dôležité obdobie. Prichádzajú dvoje pretekov, ktoré už v minulosti vyhrala (Dwars door Vlaanderen a Okolo Flámska), a po nich, dúfajme, historicky prvé ženské Paríž – Roubaix. Vo veku 34 rokov táto bývalá majsterka sveta v časovke nestratila nič zo svojej cieľavedomosti a oduševnenia.

„Milujem pretekať vo Flámsku,“ hovorí. „Preteky sú vždy ťažké. Sú tu dláždené úseky, ale aj stúpania, aby ste mali šancu, aj keď nie ste super ľahká vrchárka, ako som ja. Pretekaniu vo Flámsku sa nič nepodobá. Atmosféra je tu úplne jedinečná, pretože cyklistické preteky sú tu zakorenené v kultúre.“

Ellen van Dijková je jedna z najlepších pretekárok v pelotóne. Je vysoká a svalnatá a jej výkonu v absolútnych hodnotách sa len málokto vyrovná. Mnohým svojim tímovým kolegyniam napomohla k víťazstvu, napríklad pri výhre Coryn Riverovej na Okolo Flámska v roku 2017, ale táto silná Holanďanka disponuje aj pôsobivým zoznamom vlastných víťazstiev. Nedávno sa k ním pridalo jej štvrté víťazstvo na pretekoch Healthy Ageing Tour. Ako je u nej zvykom, začala od základov dobrým výsledkom na časovke.

„Kvôli búrke [počas Healthy Ageing Tour] sme nemohli pretekať na časovkárskych špeciáloch, čo bolo pre mňa veľkou nevýhodou,“ povedala van Dijková. „Na časovkárskom špeciáli trávim pri tréningu veľa času a pomohlo by mi, keby som na ňom mohla pretekať. Bola to trochu psychická výzva, ale nakoniec som bola so svojim výkonom spokojná. Potvrdilo sa, že mám za sebou dobrú zimnú prípravu.“

Časovka je jej srdcu veľmi blízka. Často ju môžete nájsť neďaleko jej rodného mesta Woerden v strednom Holandsku, ako na časovkárskom špeciáli bojuje s vetrom na hrádzi rieky Lek. V roku 2013 sa vo Florencii stala majsterkou sveta v časovke s priemernou rýchlosťou takmer 48 km/h na rovinatej trati. Dnes, o osem rokov neskôr, chce dúhový dres späť.

„Naozaj sa teším na tohtoročné majstrovstvá sveta v Belgicku,“ hovorí. „Je to pre mňa veľký cieľ. Trať je rovinatá a nie sú tam takmer žiadne zákruty. Je to test maximálneho výkonu, a to je pre mňa výhoda. Cítim, že som na tom lepšie ako minulý rok. Ľudia sa ma často pýtajú na moju kariéru vzhľadom na vek [nedávno oslávila 34. narodeniny], ale ja mám stále vysoké ciele a som pre svoju prácu zapálená.“

Vďaka súčasnej majsterke Anne van der Breggenovej získalo Holandsko tri štartovacie miesta na majstrovstvách sveta, ale na Olympijských hrách v Tokiu budú mať Holanďanky iba dve miesta. Anna van der Breggenová, Annemiek van Vleutenová, Ellen van Dijková. Reprezentačná trénerka Loes Gunnewijková má pred sebou neľahkú voľbu.

„Výber bude v máji,“ hovorí van Dijková. „Od majstrovstiev sveta sme neboli na žiadnej časovke, kde by sme mohli ukázať, čo v nás je. A do mája sa ani žiadnej nezúčastníme. Už je to dávno, odkedy sme my tri boli spolu naposledy na časovke. Môžem sa snažiť byť čo najlepšie pripravená, ale rozhodnutie je na Loes. Ja to neovplyvním. Je to jedna z vecí, ktoré ma naučil COVID: niektoré veci musíte prijať také, aké sú.“

Pred dôležitým rozhodnutím o olympijských a dúhových snoch má van Dijková pred sebou ešte ďalšie ciele. Aj vďaka nej sa vie, že na jej tím Trek-Segafredo si v nadchádzajúcich pretekoch treba dávať pozor. Pre van Dijkovú sú preteky Dwars door Vlaanderen a Okolo Flámska dôležité. Obidvoje z nich v minulosti vyhrala, Dwars door Vlaanderen dokonca dvakrát, výsledkom pôsobivého úniku. Týždeň po Flámsku je na programe Paríž-Roubaix 11.4.2021 (ale je už bohužiaľ preložený na sobotu 2. októbra 2021).

Prvý ročník ženských pretekov bol už dvakrát odložený a keďže počty prípadov COVID-19 vo Francúzsku stúpajú, je možné, že ho budú musieť odložiť aj tretíkrát. Van Dijková sa na Roubaix zameriavala odkedy ASO oznámilo jeho pridanie do kalendára ženských pretekov.

„Kiež by som tak vyhrala aj toto z úniku…“ hovorí. „Dúfam, že sa preteky uskutočnia. Počula som, že prebiehajú lobistické akcie, aby sa tak stalo. Samozrejme, v rámci tímu sa o tom rozprávame, ale ja mám zmiešané pocity. Nechcem, aby to vyznelo tak, že my cyklistky myslíme len a len na seba, a že odjazdiť Paríž-Roubaix je dôležitejšie ako to, čo sa práve deje vo svete.“

„Nechcem vyznieť, že si o sebe myslím, že som dôležitejšia ako ľudia, ktorí na COVID-19 trpia alebo kvôli tomu o niekoho prišli. Ak mám byť úprimná, je to tak trochu dilema.“

V tíme Trek-Segafredo je hneď niekoľko favoritiek na výhru Roubaix. Van Dijková, Lucinda Brandová, majsterka sveta v cyklokrose, a Lizzie Deignanová, víťazka WorldTour, si od októbra spolu prešli trasu pretekov niekoľkokrát.

„Myslím, že Ina [Teutenbergová, športová riaditeľka] už pozná každú jednu dlažobnú kocku,“ smeje sa van Dijková. „Keď som v Arenbergu prvýkrát jazdila na kockách, bolo to hrozné. Myslela som si: ,Toto sa mi má páčiť?’ Chvíľu trvá, kým si na to človek zvykne, ale teraz si to už vždy, keď tam sme, naplno užívam. Z tých pretekov sála hrdinstvo. Vždy som s úžasom pozerala, ako si touto ikonickou traťou prechádzajú muži. A teraz tu máme ženské preteky. Všetci o nich hovoria.”

Ženské Paríž-Roubaix bude omnoho kratšie ako mužská verzia, ale bude obsahovať veľkú časť všetkých ikonických dláždených segmentov v rýchlom slede za sebou.

„Budú to vyčerpávajúce preteky a zvládnu ich len tie najlepšie pretekárky,“ hovorí van Dijková. „Je to tiež o šťastí, či sa vám nič na bicykli nepokazí. Ina je absolútne nadšená a to je naozaj nákazlivé. Všetci v tíme sa tomu venujú a tvrdo pracujú, aby nám poskytli to najlepšie vybavenie. Dúfam, že s najlepšími pretekárkami prídem až do cieľa. Čo by som však chcela najviac? Sólo víťazstvo na velodrome.“

Van Dijková už nejaký ten čas jazdí. Začala v roku 2006 v tíme s ikonickým názvom Vrienden van het Platteland („Priatelia vidieka“), v ktorom mesačne zarobila 150 EUR. V roku 2009 sa stala členkou prvého ženského cyklistického supertímu, HTC Columbia. V nedávnom stĺpčeku pre časopis Fiets opísala, ako tento proces prebiehal.

„Cítila som sa odvážne a vypýtala som si od manažéra o niečo viac, ako som dostávala vo Vrienden van het Platteland. Manažér chvíľu mlčal a potom mi povedal: ‚Ellen, naše minimum je 20 000 EUR ročne.’”

Popisuje, ako jej mladé tímové kolegyne, ako napríklad prvoročiačky Shirin van Anrooijová a Elynor Backstedtová zarábajú asi 20-krát viac ako ona. Rada ich učí o histórii vývoja ženských pretekov; tak torchu „ako babička“, píše vo Fiets.

„Je dobré, že Trek-Segafredo sa zaviazal zaplatiť každej z nás minimálnu mzdu,“ hovorí. „Sú príkladom, ktorý už nasledoval aj BikeExchange. Takto by to malo začať, ale musíme si tiež uvedomiť, že ženská cyklistika ešte nie je na úrovni, [kde každý tím môže vyplácať minimálnu mzdu]. V súčasnosti existujú svetovo známe pretekárky v iných tímoch, ktoré dostávajú menej ako naše prvoročiačky. To nie je udržateľná situácia.“

Van Dijková sa domnieva, že nič také ako prirýchly rozvoj ženskej cyklistiky neexistuje. So základným platom má každý možnosť dosiahnuť svoj plný potenciál. Úroveň sa zlepšuje a všetko je čoraz profesionálnejšie. Tiež sa však obáva, že rovnováha v ženskej cyklistike je narušená.

„Je dobré, ak máme plat, z ktorého vieme vyžiť, a máme všetko vybavenie, ktoré potrebujeme, aby sme sa stali lepšími pretekárkami, ale ak to znamená, že tímu po zaplatení našich miezd neostane na potrebné vybavenie, situácia je neudržateľná,“ hovorí. „Nemôžete reguláciou dosiahnuť, že sa pokrok bude neustále posúvať vyššie a vyššie, ale tiež mám pocit, že niekedy musíte urobiť o krok viac [ako to urobil tím Trek-Segafredo], aby ste stimulovali ostatných, aby sa tiež posunuli ďalej.”

02.04.2021 | Text: zdroj José Been, cyclingtips.com, preklad Barbora Sušienková | Foto: Cor Vos

akcia mesiaca MÁJ 2021

ŽENSKÁ CYKLISTIKA NA FACEBOOKU

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ